Keď sa smeješ do dlaní...

Autor: Oliver Sinay | 9.6.2016 o 0:07 | (upravené 17.7.2016 o 13:38) Karma článku: 7,81 | Prečítané:  384x

Vidím ťa, aj keď sa skrývaš. Si totiž zvedavá, a tak vykúkaš spoza veľkého stromu. Ešte chvíľu sa chcem tváriť že ťa nevidím.

Pretože sa smeješ a tešíš sa z toho, ako bezradne vyzerám, keď ťa hľadám medzi stromami na opačnej strane parku.
Robím to preto, aby som videl ako sa chichoceš, keď vieš, že sa nikto nepozerá. Aká si spontánna.
Aká si hravá, prešibaná, krásna, aj keď, s dobitými kolenami. Presne taká, aký som bol v tvojom veku ja. Alebo mama?
Tak preto sa tvárim, že ťa nevidím a preto ma tak baví hra na schovku. Mám chuť si želať,
aby si takou ostala čo najdlhšie. Tým chichúňajúcim sa malým stvorením
so šibalskými zelenými očkami.  
To by ale nebolo fér.

Raz, keď budeš veľká, budem ti rozprávať, ako si sa spoza toho stromu potajomky smiala do dlaní.
Budú to milé historky k nudným nedeľným obedom a ty sa pri nich budeš určite usmievať.
Ale úplne ináč...
Budeš už dospelá.
A ja... ja  sa budem meniť na dieťa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?