Pretože sa smeješ a tešíš sa z toho, ako bezradne vyzerám, keď ťa hľadám medzi stromami na opačnej strane parku.
Robím to preto, aby som videl ako sa chichoceš, keď vieš, že sa nikto nepozerá. Aká si spontánna.
Aká si hravá, prešibaná, krásna, aj keď, s dobitými kolenami. Presne taká, aký som bol v tvojom veku ja. Alebo mama?
Tak preto sa tvárim, že ťa nevidím a preto ma tak baví hra na schovku. Mám chuť si želať,
aby si takou ostala čo najdlhšie. Tým chichúňajúcim sa malým stvorením
so šibalskými zelenými očkami.
To by ale nebolo fér.
Raz, keď budeš veľká, budem ti rozprávať, ako si sa spoza toho stromu potajomky smiala do dlaní.
Budú to milé historky k nudným nedeľným obedom a ty sa pri nich budeš určite usmievať.
Ale úplne ináč...
Budeš už dospelá.
A ja... ja sa budem meniť na dieťa.
9. jún 2016 o 00:07
(upravené 17. júl 2016 o 13:38)
Páči sa: 0x
Prečítané: 533x
Keď sa smeješ do dlaní...
Vidím ťa, aj keď sa skrývaš. Si totiž zvedavá, a tak vykúkaš spoza veľkého stromu. Ešte chvíľu sa chcem tváriť že ťa nevidím.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)