Nadránom

Autor: Oliver Sinay | 20.2.2017 o 23:54 | (upravené 21.2.2017 o 6:39) Karma článku: 3,16 | Prečítané:  416x

„Ten parfém… ten parfém je… fajn". Začervenala sa. Došlo mi, že to nie je parfém…   „Mám hlad", hovorí. "Čo by si si dala?"   "kávu s  mätou", zašepkala.

Zase vymýšľa. A to sa mi na nej páči.
Dotýkať sa jej znamená nedotknúť sa a pritom pohladiť. Všade tam, kde to má zmysel.
Káva iba spomalí ručičky na hodinkách, aj to iba na chvíľu, kým neprestane hriať.
Do spevu drozdov v rannej modrej tme debatujeme o tanečných krokoch v sambe. Smejeme sa, akoby sa nestalo vôbec nič. A pritom sa pohol celý svet. Bližšie k oblakom, ktoré medzi hviezdami plávajú ako gigantické origami s krídlami.

Sadá hmla, vo vzduchu cítiť rosu. Gýčovo jej prechádzam prstom po chrbte. Mám Hirošimu nadosah, nič iné od odistenia už medzi nami neostáva. Myslím na to, čo bolo a dúfam v to, čo bude. Poriadne sa trasieme od zimy. Nádych a výdych, pekne po vzore zrýchleného tikotu hodiniek. Beží mi čas a jej nahota má navrch. Vlastne, prebrala nadvládu nad všetkým.
To ma desí.

„Pustíme si hudbu?" - opýtal som sa
A ona, tak spontánne a priridzene, tak nežne a živočíšne, tak naozaj
- splynula s tou rannou, drzou a protivne skutočnou hmlou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan sa nestane celkovým víťazom Tour Down Under, piatu etapu vyhral Porte

Slovenský cyklista ostal lídrom bodovacej súťaže.

SVET

Verejný nepriateľ Soros. Ako Orbán decimuje kritikov

Maďarský premiér si spravil agendu z útokov na migrantov aj médiá.

KOMENTÁRE

Maďari sa už inak ako smiechom brániť nevedia

Antiorbánovský front sa ocitol v situácii, keď vysvetľovanie stratilo význam.


Už ste čítali?