Nadránom

Autor: Oliver Sinay | 20.2.2017 o 23:54 | (upravené 21.2.2017 o 6:39) Karma článku: 3,16 | Prečítané:  387x

„Ten parfém… ten parfém je… fajn". Začervenala sa. Došlo mi, že to nie je parfém…   „Mám hlad", hovorí. "Čo by si si dala?"   "kávu s  mätou", zašepkala.

Zase vymýšľa. A to sa mi na nej páči.
Dotýkať sa jej znamená nedotknúť sa a pritom pohladiť. Všade tam, kde to má zmysel.
Káva iba spomalí ručičky na hodinkách, aj to iba na chvíľu, kým neprestane hriať.
Do spevu drozdov v rannej modrej tme debatujeme o tanečných krokoch v sambe. Smejeme sa, akoby sa nestalo vôbec nič. A pritom sa pohol celý svet. Bližšie k oblakom, ktoré medzi hviezdami plávajú ako gigantické origami s krídlami.

Sadá hmla, vo vzduchu cítiť rosu. Gýčovo jej prechádzam prstom po chrbte. Mám Hirošimu nadosah, nič iné od odistenia už medzi nami neostáva. Myslím na to, čo bolo a dúfam v to, čo bude. Poriadne sa trasieme od zimy. Nádych a výdych, pekne po vzore zrýchleného tikotu hodiniek. Beží mi čas a jej nahota má navrch. Vlastne, prebrala nadvládu nad všetkým.
To ma desí.

„Pustíme si hudbu?" - opýtal som sa
A ona, tak spontánne a priridzene, tak nežne a živočíšne, tak naozaj
- splynula s tou rannou, drzou a protivne skutočnou hmlou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?