Oliver Sinay
Nadránom
„Ten parfém… ten parfém je… fajn. Začervenala sa. Došlo mi, že to nie je parfém… „Mám hlad, hovorí. Čo by si si dala? kávu s mätou, zašepkala.
Narodený v Bratislave, s domovom v Tatrách, so srdom v Ázii, žijúci v Prahe. Ešte stále mysliaci, vidiaci a počujúci, snívajúci, hľadajúci a objavujúci. S potrebou o tom všetkom občas niečo napísať. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
„Ten parfém… ten parfém je… fajn. Začervenala sa. Došlo mi, že to nie je parfém… „Mám hlad, hovorí. Čo by si si dala? kávu s mätou, zašepkala.
Sedím si takto na schodoch na námestí. Odrazu sa ku mne rozbieha čosi drobné z neďalekej reštaurácie a prisadá si ku mne. Prečo sa tak škeríte? – opýtal sa ma asi štvor-päť ročný chlapček
Na spísanie toho, čo sa udialo v areáli ženského väzenia v Nitre som veru dlho hľadal slová. A odvahu tiež :-)
Stalo sa to pred dvoma rokmi na Filipínach. Uprostred džungle bolo jedno mestečko. Civilizované, elektrifikované, dokonca aj malé ostrovné letisko tam je.
Po koncerte v ženskom väzení sme sa už nadobro zmierili stým, že nás na Prison tour už nič prekvapivé stretnúť nemože. Myslieť si niečo také bolo však naivné...
Ako starý otec natiera maslo na chlieb. Keď sa chytia prvý krát za ruky. A zase sa pustia. Keď sa chodí po špičkách, aby sa nezobudili všetci naokolo. A keď sa prebudia, ako zívajú.